Dnes sa chystajú s Lindou na lov. Ako pravidelne. Miluje piatky, keď si bežia vyhodiť z kopýtka. Opäť sa na chvíľu vráti do detských čias, teda skôr tých dievčenských- ranodospelých, keď s kamarátkami len tak bláznili.
S Lindou sa majú stretnúť na danom mieste konania. Na chodníku sa jej podarí zlomiť podpätok. Zahromží. Tie topánky má sotva dva týždne. Skackajúc na jednej nohe trieli naspäť do bytu. Bežiac po schodišti vybavuje telefonát s Lindou.
Na schôdzku prichádza o hodinu neskôr. V tej rýchlosti sa jej stihol pokaziť aj účes, tak chtiac-nechtiac, musela ho opraviť.
,,No konečne,“ víta ju Linda. ,,Nabudúce s tebou končím, už nemienim čakať.“
,,Prepáč,“ ospravedlňuje sa a snaží sa vystrúhať, čo najmilší úsmev. ,,To bolo naposledy, sľubujem.“
,,Vieš, kde si tie tvoje sľuby strč,“ hnevá sa. ,,Ďakujem,“ adresuje čašníkovi, ktorý odnáša tri poháre.
Asi ju riadne smädilo, skonštatuje Silvia. ,,Poprosím vás červené víno, dvakrát,“ objednáva. Potom sa venuje Linde a vymenúva rôzne ospravedlnenia.
Lindu o chvíľu hnev prechádza. Konečne sa môžu pustiť do pravidelnej obhliadky a komentovania. Tá sa dnes ,,vyparádila“, ten tu zase snorí, ten by sa už mohol začať krotiť, a ten v rohu, kto to je, ten by stál za to, tá má super vlasy, och, tá má veľký zadok, a tá sa tu o čo pokúša. Ohováranie im ide. Ani v práci sa im tak nedarí.
Po druhej runde sa im ešte viac rozviaže jazyk. Koketne sa smejú a začínajú byť stredobodom pozornosti... záujmu... obdivu... i výsmechu. To sú celé ony. Keby ich videli nejakí známi...To ich ale teraz očividne netrápi.
,,Videla si tú ženskú? Ako po nás pokukovala?“ vykrikuje Linda na ulici. ,,Asi mi závidela moje dlhé nohy...alebo vlasy?“
,,Skôr čumela po mne. Dnes mám špeciálnu výstuž, aj chlapi si všimli.“
S rehotom sa presúvajú do podniku ďalej. Tu si môžu aj zatancovať. Usadia sa v boxe pri nejakom páre a s výčitkami na seba pozrú. Tí dvaja ich však neregistrujú, nemajú ako, tak sú zahrúžení do seba.
Nesedia dlho, už ich prišli oblietať. Majú si z čoho vyberať. Mnohých odmietnu, môžu si vybrať podľa vlastného vkusu.
Na parkete je tesno. Tanečníci sa pokúšajú o mexickú vlnu. Silvia s Lindou sa radostne zapoja. Linda neúmyselne udrie partnera. Ten so smútkom v očiach odchádza. Nahrádza ho druhý. Silvia sa na nej zabáva a vylepí úchylovi, čo ju práve chytil za nohu. Tie dve sú proste dvojica. Kde sú ony, tam je zábava.
Keď ich omrzia ich skákajúci partneri, vyhlásia si sólo. Vystupujú na tanečné schody, svet im tlieska a ony môžu začať... Sú jedinečné. Všetci jasajú obdivom. Obe vedia, že sú dobré.
Pred šiestou ráno utekajú domov. Rozlúčia sa a každá si berie taxík.
Silvia potichu kráča po schodoch. Susedia majú uši všade. Odomyká a zakráda sa do bytu.
Konečne môže rozsvietiť. Púšťa rádio a narýchlo upratuje svoje veci. Tužidlo a sponky hádže do koša medzi prádlo, očné tiene do chlebníka a topánky pod posteľ. Nemá čas hľadať im správne miesto. Potom sa navlečie do pyžama a rýchlo zaľahne. Oči a pery si poutiera do periny.
Narýchlo sa spamätáva a šmátra v šuplíku. Našla ho. Nasadí ho na prstenník a nachvíľu zadrieme.
O desať minút sa prebúdza. ,,Ahoj, zlatko. Už si doma?“ rozospato víta svojho manžela. Vstane, aby mu dala pusu a rýchlo sa vracia späť do postele. Stačí jej počkať na raňajky.
Na druhej strane mesta má Linda problémy. Manžel ju prekvapil. Bol doma a v kuchyni chystal volské oká. Skoro zamdlela. Najskôr ho chcela ovaliť, ale potom ho nanešťastie spoznala.
Stačilo mu vysvetliť, prečo nemá obrúčku na ruke. Inak si mohla vydýchnuť. Silvia a Linda sú šťastné ženy. Majú vzorných manželov a skvelý život. Nechýba im nič, majú všetko, čo im treba. Zábavu, priateľstvo, lásku... Ale ani ony niečo netušia.
Poobede volá Lindin manžel najlepšiemu kamarátovi. Zdvihne Silviin manžel.
,,Ahoj, tak čo, zistila? Ja som mal problémy, moja nebola doma. Skoro som odpadol, že čo ak ma išla hľadať? Ale nič nepovedala a ja som pre istotu chystal volské oká,“ smeje sa potichu s Domestosom v záchode.
,,Ja som mal šťastie, ako obvykle. Moja spala, potom ma pekne privítala a opäť si šla ľahnúť. Stačilo jej namastiť chlieb. Škoda len, že ešte stále spí. Musím pripraviť aj obed.“
Po krátkej výmene nových manželských zážitkov položia.
Na striedačku sa k telefónu dostávajú ženy. Po dlhom rozhovore sa šťastne lúčia a tešia sa na ďalší piatok.
